Kráľ zo znamením havrana 1

9. července 2010 v 21:13 | Lady Aďa |  Kráľ zo znamením havrana
1.



Je 6 hodín ráno a celá dedina je na nohách , raduje sa. Pánovi kráľovi sa totiž narodil syn. Druhý v poradí ale aj tak dedič trónu. Podľa všetkých budúci úžasný kráľ. Ale osud vyložil iné karty ....
" Pani moja, je nádherný, iie je najkrajší zo všetkých detí. " rozplývala sa nad malým uzlíkom jedna z dvorných dám kráľovnej.
" Arigato, Sarabi dal mi zabrať. " usmiala sa hrdá no stále nespokojná mamička
" Ach , je taký krásny, najkrajší, aj ja chcem také dieťa. S krásne červenými líčkami a pokožkou hladkou ani najjemnejší hodváb." nevnímala ďalej Sarabi a oči mala len pre bábo. Lenže kráľovná zbledla. Poznala ešte krajšie dieťa ... áno to najkrajšie zo všetkých. S tými najkrajšími líčkami, s pokožkou jemnou ani oblak. A s jej očami.
" Ita ... " sklonila hlavu
" Gomene, nepočula som pani moja. "
" Iie, to je v poriadku, nič som nehovorila. "
" Aha, tak ja vám zájdem po raňajky."
" A ... Sarabi pošli sem prosím ťa kráľa."
" Ako poviete. " povedala slúžka a už jej nebolo. Izba ostala tichá, kde tu sa ozvalo murčanie novorodeniatka, v maminom náručí mu však nebolo zle a tak bolo po chvíli zas hrobové ticho. Kráľovná po vyčerpávajúcom pôrode pomaly zaspávala. Jej pokoj prerušilo svetlo. Čierne svetlo, presne také, ako keď sa jej narodil jej prvoradý syn. O chvíľu svetlo zmizlo a namiesto neho tam stála žena .... mladá žena, celá v čiernom, aj vlasy mala čierne ako uhoľ
a to jej dodávalo strašidelný výzor.
" Smrť !" skríkla vyľakaná kráľovná a privinula si syna bližšie k sebe
" Sestrička, sestrička .... ach. " zakrútila hlavou tajomná žena a sadla si na kraj postele
" Čo tu robíš sestra ? " pokojnejšie sa spýtala pani
" Mikoto ... prečo mi to robíš ? " zosmutnela neznáma
" Čo ? čo robím Shisui ?"
" Prečo si ma neposlúchla ? "
" Nani ? "
" Keď sa ti narodil Itachi, "
s kráľovnou trhlo
"
povedala som ti že on je ten pravý, on má v osude stať sa kráľom tejto krajiny a stane sa buď po dobrom alebo po zlom. "
" Ale Itachi ... "
" Iie, Itachi to neurobil. Nie on nezabil tých ľudí ... bol to Hirame. Itachi je nevinný. Teda bol."
" Nani ?, prečo si mi to neprišla povedať ? "
" Ale Miko, veď vieš že ja môžem ísť sem iba .... iba
keď mám .... prácu. "
" P ... pracu ? "
" Odpusť mi sestrička, ale osud nemôžeš zmeniť. Itachi má byť kráľom. Vy ste na to prišli neskoro .... a preto musí Sasuke zomrieť ... "
" IIE, to nie, nedovolím ti to, je to moje dieťa. "
" A Itachi nie ? jeho si len tak odvrhla za činy ktoré naňho našil ten kto ich spáchal. "
" Itachi je tiež moje dieťa ale ..."
" Ale ? no povec to. Povec čo si vtedy cítila a uvedom si že to vy, ty aj Fugaku môžete za to že váš drahý Sasuke zomrie."
" Ako to môžeš takto povedať ? veď aj ty máš dieťa. "
" Mikoto, toto je iný prípad."
" Nieje je to, to isté."
" Tak po prvé, ona nemá otca ... , " nedopovedala Shisui lebo bola prerušená ...
" Zabudla som ona je dcérou diabla. " skríkla Miko, malý Sasuke sa ako * zázrakom* neprebudil a ďalej sa túlil v maminom náručí
" Keď to chceš takto, fajn, áno je dcérou diabla. Ale nikde sa nepíše že nemôžem mať druhé dieťa , ale ja viem že ona je tá pravá, ona po mne prevezme žezlo a bude vládnuť. Lebo ja matkin dar narozdiel od teba využívam. "
" Ďakujem ti ale ja sa nerozhodujem podľa osudu, snažím sa ho zmeniť ? "
" Miko, vieš že to nejde. Nedokázala to mama, otec, stará mama. A nedokážeme to ani my. Osud je nato aby sa dial a nie menil. Tak ako aj naše schopnosti, niesu nato aby sme ich skrývali. Prepáč že to hovorím ale zlo má prevahu. "
" Ja viem .... viem to, ale pochop že ja nechcem, nechcem prísť o Sasukeho, nechcem aby osud ostal osudom a nechcem byť patrónkou. Nestojím o tom, chcem byť normálna a nie si lietať na obláčiku.!"
" Za naše gény nemôžeme. Škoda že jeden z našich rodičov nebol obyčajný človek. Možno by ľudskosť vyšla na teba a tvoje prianie by sa splnilo ale tak to nieje a ty to veľmi dobre vieš. Ak si zmyslím môžem vyhladiť všetko dobré na tejto zemi. Ale to mi nedovolí moja myseľ a samozrejme osud."
" A čo čakáš odomňa ? Že hneď teraz nabehnem hore, dám si biele rúcho a budem poskakovať na oblaku a kričať : " Patrónka dobre je späť, ľudia radujte sa, moja pomätená sestra už nezničí všetko dobro čo ešte ostalo na tejto planéte !! "
" Tak to by bolo zábavné. " zasmiala sa
" Prestaň ... proste nie, nechcem takto žiť, prečo sa proste moje schopnosti neprehodia na niekoho iného. "
" To nejde, iba ak by bol tvojej krvi a ja už patrónkou som. "
Mikoto chvíľu rozmýšľala prebralo ju vrtenie malého klbka v jej náručí.
" Sasuke !!." rozžiarili sa jej oči
" Miko si v poriadku ? Sasuke ?" pozrela sa Shisui na sestru ako na blázna
" Je z mojej krvi a ak bude patrónom bude môcť bojovať. "
" Osud neporazí."
" Prestaň s tím tvojim osudom, hovorím o zle. "
" Chceš obetovať svoj život
za niekoľko mesiacov dlhší život svojho syna ?"
" Sasuke nieje hocijaký syn. Je to budúci kráľ a ako vieš že bude žiť len niekoľko mesiacov?"
" Lebo ho nebude chrániť jeho úžasná mama."
" Veď on bude mať schopnosti."
" A kto ho naučí s nimi narábať skôr ako ho budem musieť zabiť ? "
" Ja n ... viem ."
" NANI ?"
" Viem kto ho to naučí."
" Počúvam ťa."
" Jasné poviem ti to aby si ho mohla ísť zabiť nie ?!"
" Nemyslíš že keby bol na zozname tak by som sa ťa pýtala kto to je
?" nadvihla obočie urazená Shisui
" Gomené ... to mi nedošlo."
" Ach, čo už stebou ... tak povieš mi kto to je ?"
" Ichigo, majster Ichigo."
" Ichi ? prečo práve on ?"
" Lebo vie kto sme. Poznal predsa mamu."
" Jaj."
" Tak čo, toto nieje v osude ?"
" Niesu tam omáčky, ja vidím len hlavné veci a to že Sasuke bude mŕtvi a Itachi kráľom."
" Ticho !!!. To znamená že a dá obísť keď nevidíš všetko."
" Nechytaj ma za slová."
" Prečo ? bojíš sa že mám pravdu ?"
" Iie, neznášam to. A musím už ísť, brať životy ľuďom je namáhavejšie ako ich dávať."
" Musíš to hovoriť tak hnusne ?"
" Hovorím to normálne, a nieje to pravda ? ja musím byť stále v zámku a všetko riadiť a ty si žiješ normálny život a ľudia pribúdajú ako slimáky po daždi."
" Toto si povedala fakt odporne."
" Prepáč. Aj zato čo teraz urobím." povedala keď už stála nad Mikoto a Sasukem. ... Nechtom pichla Sasukeho do pravého ramena a keď odstúpila od postele z miesta kde sa ho dotkla začal tiecť potôčik krvi. Sasuke však naďalej pokojne odfukoval čo teraz prekvapilo aj Mikoto.
" Čo je s ním?"
" Ovládam aj iné veci ako zlo." usmiala sa Shisui a okolo nej sa začalo tvoriť zlovestné čierne svetlo. V ďalšej sekunde zmizlo aj s jeho paňou a otvorili sa dvere. Stál v nich Fugaku a široko sa usmieval.
" Mikoto, drahá moja, prepáč mi ale zdržali ma v stajni."
/ " Aj toto je osud sestrička, či veríš alebo nie."/ zaznel Mikoto v hlave sestrin hlas
" Iie." vykríkla. Fugaku k nej pribehol a v tej chvíli začal malý Sasuke strašne plakať. To prebralo z tranzu aj jeho mamu (vlastne by to prebralo aj mŕtvych) ...
ktorá si ho tuho pritisla na prsia a hladkala ho na mieste kde sa ho dotkla Shisui.
" Mikoto, deje sa niečo ?" pýtal sa jej muž no nevnímala ho, snažila sa zachytiť znovu sestrin hlas ale ten ako prišiel tak aj zmizol.
" Iie,iie, všetko je v poriadku, len som si na niečo spomenula."
"Aha. Tak môžem ho podržať ? pred tým si mi to nedovolila." zasmial sa a pobozkal svoju manželku
"Hai. Môžeš tu s ním chvíľu ostať ? potrebujem si oddýchnuť."
" Dobre."
" A ... keď budeš musieť ísť tak ma zobuď, nedávaj malého nikomu, jasné ?!"
" Hai." usmial sa a Sasukeho si zobral na ruky. Mikoto si niekedy medzi 3 a 4 Fugokuovou uspávankou ľahla, prikrývku si vytiahla až po nos a unavene zaspala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama