Životopis 2

15. června 2010 v 17:29 | Lady Aďa |  Životopis
2


" Do riti," nepočuteľne som zagavúnila
" a čo teraz ?" snažila som sa byť čo najpokojnejšia no keď sa mi šmykla pravá ruka začala som panikáriť, keďže som praváčka, tak moja ľavá ruka veľa neznesie
" Ticho,ticho … buď ticho Mya. " opakovala som si dokola, želala som si aby sa už v otcovej izbe zhaslo, túžobne som hľadela na okno a začala sa my šmýkať aj druhá ruka … už som sa začala lúčiť so životom keď svetlo zhaslo a ja som počula otcove kroky dolu schodmi …
" Mama pomož mi. " vyšlo mi z hrdla a pustila som sa. Mala som zavreté oči, ale predsa … 15 metrov nemožeš letieť dve minúty … pomaly som otvorila jedno oko a zahliadla som nad sebou hviezdy, otvorila som aj druhé oko a v tej sekunde som videla padať hviezdu … no čo som si asi želala …
" Prosím nech je mama stále somnou." zašepkala som do ticha … alee … kde ? … do ticha ? …. šibla som očami na všetky strany a keď som nezahliadla nič podozrivé … sadla som si … hmm … pokúsila sa … stratila som rovnováhu a zas som ležala … na ?, pomaly som otočila hlavu a vedľa seba som videla bielo oranžovú látku … prešla som po nej prstami a zistila som že to nieje látka ale …
" Srsť ? " nahodila som výraz O_o , pokúsila som sa trochu rafinovanejšie postaviť teda zatiaľ si len sadnúť … a tentoraz sa mi to podarilo … no to čo som videla nebolo na výraz O_o ale OO_____OO .. kukala som jak teľa na new vráta keď som si kooonečne uvedomila a všimla že som dopadla na …. žirafu ? … pre boha .. myslela som si a poobzerala sa .. všade bolo ticho a lampa před naším domom jako vždy blikala (namiesto toho aby svietila).
" Ja budem vždy s tebou hviezdička." zaznel mi v uchu mamin hlas od miľného šťastia som sa rýchlo otočila a stratila som rovnováhu ... zas ...
a nabrala smer zem … zrazu som cítila že som pristála na niečom mekkom … pozrela som sa dolu a uvidela som krk už spomínanej
… žirafi …sedela som jej asi v prostriedku krku a ona na mňa pozerala tými veľkými očami v ktorých som na pár sekúnd zahliadla … mamu
…. konečne som sa prestala presviedčať že je to len sen a zamyslela sa …
" Poslala ťa mama ? " opýtala som sa po chvíli no stále som si pripadala ako úplny debil
" Nie ja som v tebe. " ozval sa mi v hlave jemný hlas no nie mamin …
" Kto si ? " trepla som do vetra
" Hlupáčik, predsa ten kto ťa zachránil." hlas sa mi v hlave slabo zasmial a ja som mala nutkanie dvihnúť hlavu a overiť si, či sú moje predpoklady správne. A …. boli, stále na mňa zazeral pár čiernych očí vyzerajúcich neskutočne milo … z otázkou napísanou v očiach som sa do nich pozrela
na čo žirafa len prikyvla . Fajn takže už niesom len polovičnú blázon ale úplný 100% debil.
" Nie si," ozvalo sa mi v hlave a keď som pozrela na žirafu mala … keď sa
tomu dá povedať .. naštvaný výraz, čo vyzeralo .. no dosť komicky
" jako o sebe možeš takto hovoriť … Mya,Mya …"
" Hovorila si že si vomne ale pripadáš mi ako keby si bola v mame, hovoríš presne ako ona." založila som si ruky na prsia a tvárila sa ako 3-ročné nasraté decko ktorému mamička nechce kúpiť hračku … zaujímavé
" Ja viem …" vzdychla si žirafa a medzy tým ako som bola - urazená- tak som si opakovala že mi asi preskakuje …. ale keď som sa … "trochu "…menej opatrním sposobom dostala na zem prešlo ma to
" Prestaň s tým,radím ti dobře,lebo budeš mať fakt problémy. " ozvalo sa mi zas v hlave
" Ale keď ja sa cítim ako magor keď rozprávam do vetra … a ty mi rozprávaš do hlavy ."
" Veď nemusíš rozprávať nahlas ."
" E ? " nechápavo som použila moju najobľúbenejšiu samohlásku
" Vieš čo je telepatia ? "
" Hej. "
" Hovorí sa áno."
" Nie nehovorí .. aspoň nie v mojej hlave." postavila som sa za svoj názor
" Tak fajn… ak vieš čo to je tak sa možme rozprávať tým, je to jednoduché, proste si niečo myslíš a ja to počujem."
" Chápem. " pomyslela som si, keď som chcela vyskúšať či to funguje
" No vidíš, si šikovná a prepáč za to zhodenie ale naštvala si ma … a teraz keď už poznáš mňa mala by som ťa zoznámiť aj s ostatnými. "
" …Čo ?."
" No zo všetkými zvieratami. " usmiala sa na mňa a ja som zrazu cítila  ako mi krv v žilách začala prúdiť rýchlejšie … zevrela som oči a keď som ich znovu otvorila pozeralo sa na na toľko párou očí že v rýchlosti som ich priradila k tisícke
….
Takže toto je moje -malé- tajomstvo, dokežem si hocikedy privolať hociaké zviera ktoré je vo mne. A len tak pre informáciu, tá žirafa je Nauri,
doteraz bola mojou jedinou kamarátkou .. no zmenilo sa to teraz mám Leylu.
…..

O 6 sa po mojej izbe rozliehal zvuk budíka. Poslala som svojho obľúbeného Štrkáča Amerického aby ukončil ten uši píliaci zvuk.
" Ssss, koľko krát som ti hovoril že ja niesom umelá ruka ale zviera … aa nabudúce ťa kusnem, sss."
" To neurobíš … zahrala by som sa na Móricka.""(vysvetlívka) rozospato som mu povedala a zasmiala sa smiechom že - muheheheheeeee-
" Som ticho."
" Veď preto…zatiaľ možeš ísť ale ak budem pred zrkadlom dlhšie ako 20 minút tak mi prosím ťa povec."
" Pokúsim sa."
" Štrky!!!." zdvyhla som hlavu a moj výraz by asi zabil aj .. mŕtveho … tak sa Štrky radšej rýchlo spakoval… trvalo mi asi 10 minút kym som sa vykotila s postele a dostala som sa do kúpelky. Ako vždy ranná hygiena, potom dolu na raňajky nazad hore, obliecť sa, namaľovať,urobiť niečo s vlasmi. Keď som pozrela na hodinky bolo trištvrť na 7 a Leyla ešte stále neprezváňala. Dosť ma to zarazilo, lebo som si myslela že jej mama jej dovolí ísť na sjedmom buse … ale asi som sa mýlila. Pomyslela som si a začala si zbierať po izbe perečník. V tom zmysle že včera som to nijak nestihla. Ceruzky som mala v nočnom stolíku,perá na písacom stole,fixi pohodené niekde pod posteľou. Kým som všetko našla a ešte raz zbehla ku zrkadlu … tak som .. čo asi ? .. meškala …
" Do riti, zas neskoro a ešte prvý deň v roku. Wáá prosim,prosim,prosim pán Stols (šofér autobusu) počkajte má." kričala som v duchu a bežala triskom dole schodmi. Cestou som narazila do sprákyne ale tentoraz to nechala tak lebo Kristen ide večšinou do školy rovnakou rýchlosťou
.. lenže ona na ten druhý bus.
Preletela som cez prvé dvere a videla ako do busu nastúpil posledný v rade s Whiteakov tak som preletela aj cez hlavné dvere a o pár sekúnd stála pri dverách autobusu ktoré pán Stols chcel práve zavrieť … s úsmevom sa namňa pozrel a spustil svoj zvyčajný monológ …
" Á Mya,už som si myslel že dnes nejdeš somnou." zasmial sa a ja ako dobrosrdečný člověk som sa zasmiala tiež nakoľko som ho nechcela uraziť
" Nebojte sa pán Stols, aj tento rok budem chodiť s vami. Nechcem prísť do školy ako sardinka v obale." povedala som medzi tým ako som dávala na prístroj kartu
" To je pravda, koľko krát som hovoril aby sem na pol 8 poslali dva autobusi a nie jeden. Veď toľko detí koľko ide tým autobusom, no niečo strašné a pritom tento náš je skoro prázdny."
" Pán Stols myslím že takto nám to vyhovuje." usmiala som sa a po pípnutí som si kartu zobrala, otočila sa do uličky a pohľadala si miesto. Nebolo to až také ťažké vzhľadom na to že v celom autobuse bolo 7 ľudí. 8 aj somnou. Večšinu som poznala, štyria Whiteaci - druhý ročník a traja asi nový … veď pán Stols vie všetko … sadla som si na sedadlo rovno za šoférom a potľapkala pána Stolsa po ramene …. už sme išli takže chvíľu trvalo kým sa otočil
" Áno Mya ?"
" Ja … len som sa chcela spýtať čo je to tu za prvákov."
" Nooo…," pozrel sa do zrkadla
" tak tá čo sedí úplne v zadu je Urami, je od vás z Whiteu a je
prváčka, potom ten čo sedí asi uprostred ľavého radu je Iro, je z Blacku a je prvák a ten čo sedí na tvojom mieste je Ikuto, je z Blacku a je druhák."
chvíľu som rozmýšľala, na mojom mieste ? … otočila som sa, a fakt … "niekto" s menom Ikuto sedel na MOJOM mieste .. to jak si dovolil ? … vybuchla som hneď v duchu a už sa chystala postaviť a niečo -pekné- povedať tomu ignorantovi. Jednou nohou som už bola v uličke, no vtedy sa to stalo … zdvihol hlavu (ja som mu doftedy videla len vlasy!) a ja som sa musela veľmi premáhať aby som neotvorila ústa.
/Pre boha, fajn fajn fajn vedela som že v Blacku su sexi chlapci ale TOTO ?/ pomyslela som si a keby som nepočula hlas pána Stolsa asi by som fakt tie ústa otvorila. Díval sa na mňa, díval sa mi priamo do oči a ja som nevedela uhnúť aj keď som tak veľmi chcela. Trvalo to asi 7 sekúnd ale mne sa to zdalo ako najmenej 10 minút.
" Mya,Mya … haloo zem volá Myu."
bože vďaka, už zase ma pán Stols zachránil, bleskovo som sa otočila a tvárila sa že viem o čom hovorí, keď prednášal o údatnej smrteľnej nenávisti Whiteákov a Blackáčov
(Wajťákou a Blekáčou) no neviem či by som mu na tú tému niečo teraz vedela povedať … som hrozná … naozaj hrozná … preboha dievča rozmášľaj … ako keby mohly byť spolu princezná dobra a princ zla … hlúpa,hlúpa Mya …
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 BeLLinQa BeLLinQa | Web | 15. června 2010 v 17:31 | Reagovat

:-D

2 Lady Riku-san :) Segrííčíí ktoráá ta lubíí len ked nedááš novú čast nebude :D Lady Riku-san :) Segrííčíí ktoráá ta lubíí len ked nedááš novú čast nebude :D | Web | 17. června 2010 v 18:11 | Reagovat

Vieš čo je telepatia ? "
" Hej. "
" Hovorí sa áno."
wáááááááááááááá rehoooooot .. joo milujéém ťa segríííčká :D cmááq

a davasaj het dalsu čáásť bo dostanéééš!!:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama