Téma týždňa je/bola Smrť ...

20. června 2010 v 20:16 | Lady Aďa |  Témi týždňa
Všimla som si to ... trochu neskoro ale tiež mám svoj názor takže ....


Smrť

http://nuovosoldo.files.wordpress.com/2009/11/morte.jpg

Veľakrát sa zamýšľam nad tým, aká je smrť, ako sa človek cíti, keď umiera, a čo je po nej. Naozaj vidí svetlo, premietajú sa mu obrázky z jeho života pred očami? Na čo ten človek myslí tesne pred ňou? A existuje vôbec život po smrti? Alebo sú to len rozprávky, aby sme verili na nebo a peklo, a snažili sa žiť tak, aby sme boli spasení? Kedy sa konečne dozvieme pravdu?
Z nášho pohľadu je to tragédia keď zomrie človek ale keď si to zoberieme z iného pohľadu je mu už dobre .. lepšie ako tu - si myslím.  Keď zomrie človek v tej sekunde sa narodí na svete tisícka možno viac detí. Nehovorím o reinkarnácií  alebo niečom takom to je už iná vec. Ale o tom že či chceme alebo nie každý je nahraditeľný. Ďalšia vec je ... že ak zomrie starší človek napr. 70, 80 ročný, smútime, ale berieme to tak že on už si to svoje prežil. Ale ak zomrie mladý človek, dvadsať ročný alebo menej ... ak zomrú novorodenci ktorý sa nedožijú ani svojích 1. narodenín berieme to už s iným prístupom. Ale každý či chce alebo nechce raz zomrie ... tento proces trvá už od začiatku našej civilizácie a myslím že veda zatiaľ natoľko nepokročila aby nás dokázala udržať na žive viac ako máme napísane "tam hore"  alebo zastaviť stárnutie. Ale nikdy nevieme ak ja napr. mám 13 tak možno o 20 rokov vymyslia niečo .. neviem ako to nazvať čo ja viem hmm nejaký liek na smrť a ostanem navždy v 33 rokoch. No bolo by to zaujímavé ale ... no :) odhady... . V piatok som bola u lekára (na kontrolu) ktorý má ambulanciu v areáli nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach ... bolo tam strašne veľa ľudí ... tiež tam bolo pár .. poviem už starých ľudí čo mohly mať tak nad 85 ? ... (bolo to na urazovej chirurgií) ... a boli to pacienti čo asi boli na kontrolu tiež ale ležali v tej nemocnici ... ja som stála opretá o jeden múr a zrazu som videla ako sanitár vezie jednu paní na vozíku ... bez urážky ale vyzerala hrozne, tvár mala asi takú zvráskavenú ako ten hmm pes Sharpey (rasa) alebo jak sa volá ... v sekunde som si v duchu povedala že takto vyzerať nechcem ... a potom som si uvedomila že vlastne ... aj budem ak budem mať také šťastie a dožijem sa takého vysokého veku. To bolo moje prvé zamyslenie nad smrťou (tento týždeň) ... a v ten istý deň bolo aj druhé ... no v tom areáli nemocnice leží aj manželka mojho brata ... lebo jej v utorok ? .. asi v utorok alebo v stredu diagnostikovali cukrovku ... tak sme ju aj s mamou a ocom išli pozrieť , a prechádzali sme okolo jednej budovi ... mne pripadala taká ... ako ja neviem .. temná alebo tak mala takú zvláštnu energiu ... a potom mi mama povedala že je to pitevňa ... uff ... veeľkou rýchlosťou som sa vzdialila od budovi (išli sme okolo .. asi tak 2 metre) ... ale ... ja doteraz neviem prečo .. ale akokeby ma potom tak priťahovala tá budova ... (bacha nemyslieť si že som masový vrah) aj teraz mám taký pocit že by som sa do tej budovi rada kukla fakt neviem prečo ... a keď som to vtedy povedala nahlas že by som sa tam chcela íst pozrieť tak oco začal že " Šak tam raz pojdeš " a ja že " O.K. ale potom už nič neuvidím .. iba ak moj duch."  no a nevim ako sa to tak zvrhlo že dokým sme neprišli k budove kde ležala Mirka (bratova manželka) tak sme sa rozpávali o smrti ... čudné no ja viem ...  v piatok to bolo prvý krát čo sa somnou rodičia rozprávali o smrti ... wau akože ... ja neviem ...  ľudia majú rozličné názory na smrť ... niektorý sa jej boja, niektorý ju doslova očakávajú s otvorenou náručou ... mne sa smrť zdá ... no pre mňa je to kolobeh života ... niekto zomrie iní sa narodí ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama