Past and Future 1

1. června 2010 v 19:02 | Lady Aďa |  Past and Future
1.


Rok 2299, Vojenská základňa, USA:

" Pane, máme problém. "
" Nemáme ich už dosť preboha ?, no aký ?"
" Ďalšie zemetrasenie tentoraz v Kanade, pól milióna mŕtvych."
" V Kanade ? tak blízko ? toto už prestáva byť dobré. "
" Pane toto prestalo byť dobre už dávno. "
" Generál, generál. "
" Paul ? nepovedz prosím ťa že je tu ďalšie zemetrasenie lebo asi odídem do penzie. "
" Niečo lepšie SDM5212 je pravdepodobne dokončený. " oznámil generálovi chlapík v bielom plášti
" Naozaj ? to je vynikajúcu, ideme. " vybrali sa piatimi chodbami a piatimi dverami ( xD ) až sa pred nimi objavili obrovské kovové dvere s nápisom Nebezpečenstvo Rádioaktivity a znakom.

Všetci sa zastavili. Paul naťukal kód, otvorila sa priehradka v stene kde na prístroj v nej ukrytý položil dlaň.
" Identifikácia dokončená, prístup povolený, dobrý deň doktor Paul. " ozval sa odniekiaľ čudný robotický hlas, nikto ho nevnímal, všetci vošli dnu a pred nimi bolo teraz obrovské laboratórium.
" Ahoj oci, všetko je pripravené, SDM5212 je dokončený. " žiarivo sa usmialo na generála mladé dievča
" Ahoj zlatko, to som rád, môžem ho vidieť ?. "
" Jasné, už nieje nebezpečný. " povedala a krokmi ako keby tancovala (alias Alice Cullen) vyrazila asi do stredu miestnosti, jej otec doktor Paul a nadporučík Edkins išli za ňou normálnym krokom a konverzovali o šancách USA na prežitie zemetrasenia 8 stupňa Richterovej stupnice a 12 stupňa Mercalliho stupnice (Richterova a Mercalliho stupnica).
" To je .... on ? " zkonštatoval generál stroj čo stál rovno pre ním
" Áno, to je on, dielo 23. a o chvíľu 24. storočia a tiež moje. " povedalo hrdo dievča
" Sakura, ale veď je .... je najmenej 5x väčší ako ten pred tým. "
" Oci to nieje vec do vrecka. !!! tamten bol malý a takmer som ťa ním zabila. "
" Nezabúdaj že aj seba. "
" Dobréééé. " odvetila a otočila sa otcovi chrbtom, zakukala sa na chvíľu do papierov
" Kto vie či sa toho 24. storočia dožijeme. " smutne precedil cez zuby
" Takže myslím že je celkom funkčný, zajtra môžem ísť nato. " povedala ako keby nepočula jeho komentár
" Ako to myslíš že môžeš ísť nato ?"
" No zajtra ho vyskúšam, veci mi pripravujú, musím to stihnúť skôr ako otrasie zem aj Amerikou. " otočila sa a vybrala k stolu po jej pravom boku
" Pýtam sa ťa ešte raz , ako to myslíš ? že to vyskúšaš ty ? predsa nechceš .... SAKURA ZAVAKI HARUNO ty ostaneš tu, nikam nepôjdeš, uvedomuješ si že môžeš skončiť na Marse alebo inej planéte dokonca v inej galaxii." teraz už ich * rozhovor * počúval celý labák
" Otec, ja som ten stroj postavila, všetky moje výpočty sú dobré, neveríš mi ? "
" Iie neverím, si len decko, je to nebezpečné proste tam nepôjdeš, neverím tomu stroju ani tvojím výpočtom, vyskúša to nijaký cvičený vojak a ty ostaneš pekne tu. "
" Otec ! ja už nemám 5. "
" Nie prepáč zabudol som máš 15. "
" Budem mať 17 otec."
" Aha. " generál trochu sklonil hlavu a rozmýšľal ako mu mohol uniknúť tak dlhý čas, po celom labáku sa ozvalo šepkanie ..... čo je to za otca že nevie ani koľko má jeho jediná dcéra rokov
" H ... som blbec, svoju jedinú dcéru určím za vedúcu projektu ktorý má zachrániť svet , čo som sa ja zbláznil ?" zas pevne zdvihol hlavu a nastojil svoj *poriadok *
" Otec .... veľmi dobre vieš že ja niesom len obyčajná dcéra, som najlepší vedec sveta. Malý génius, nepamätáš ako si ma volal keď som bola ešte krpec ? "
" Sakura, prosím ťa mala si najviac 6 rokov. "
" Hai a ovládala som algebru na úrovni druháka na strednej. "
" To len preto že ťa mam.... Mikori, toľko učila. "
" Otec, vieš čo hovoríš ? ako ma toto mohla mama učiť keď zomrela keď som mala 3, dobre priznávam že pravopis a biológiu ma naučila ona ale dobre vieš že ja sama som sa učila matiku aj všetko ostatné, veď aj, čo som mala robiť v škôlke ? veď ja som vtedy ani nemala otca, objavil sa až keď som bola prvý krát v novinách ... keď som vyhrala ako 12 ročná celo svetové kolo vedeckej olympiády že ? pol roka si ma mal zo sebou na základni v Kansase a potom si ma hodil na intrák, a zrazu keď sa končia naše dni a pomaly všetci zomierame si na mňa spomenieš ja vytvorím stroj do minulosti - funkční čo sa ešte nikomu nepodarilo a ty povieš .. TOTO ? že som malé decko a neveríš mojim výpočtom ? " už vrieskala
" Láskavo tu prestaň vyvreskovať a choď domou."
" Fajn, urobím ako chceš .... vlastne ako vždy ale moje dielo ti nenechám, už je mi jedno či táto zem vybuchne alebo sa pretrhne na dve časti, vieš čo choď do riti zo všetkým týmto, prečo si ma nenechal v tom intráku ... vlastne prečo si sa na mňa nevykašľal úplne na začiatku .. aha lebo som bola taká aká som. Vieš čo nájdi si iného vedca ktorý ti toto spojazdní. Ale bude tu jeden problém ... bude si musieť vypracovať svoje vlastné podklady a to zaberie najmenej rok ... a to tu už nebudeme."
" Prečo by si mal robiť nové podklady ? "
" Pre to. " povedala rozbehla sa ku stolu zhrabla s neho všetky papiere a to že ich bolo dosť veľa ... teda celý výskum, a rozbehla sa niekde na druhú stranu miestnosti. Vojaci aj vedci sa hneď rozbehli za ňou, videli ju pri ďalších obrovských železných dverách, skôr pri stroji ktorý bol pri dverách. Vyzerala a nie len vyzerala ale aj bola to veľká pec (no keby dakto sa tam dostal a na zničenie výskumu) do ktorej Sakura práve trepala všetky tie papiere. Všetci sa zhrozili, vojaci sa ku nej začali približovať ale zastavila ich vetou že ak sa priblížia tak to zapáli. Počkali teda na generála, Sakura stála pokojne pri peci a začínali sa jej lesknúť oči. Keď sa konečne dostavil ( generál) nechápavo pozeral na svoju dcéru a na stroj o ktorý bola opretá a hneď mu všetko došlo ...
" Sakura čo to robíš ? "
" No vav odkedy teba zaujíma čo robím ? "
" Sakura prestaň, no tak predsa nezničíš svoju prácu."
" Prečo nie, ak ti tím ublížim tak ako si ti mne ubližoval tie roky .... "
" No tak Saky, prosím ťa ako svoju dcéru, odstúp od toho stroja."
" Nevolaj ma Saky, a už niesom tvoja dcéra, vlastne .... som ani nikdy nebola." povedala a stlačila veľký červený gombík pri ktorom sa jej už pár minút hompáľala ruka, všetci sa už len pozerali na horiace plamene. Sakura sklonila hlavu a po lícach jej začali tiecť slzy. Rozbehla sa k východu.
" Nenávidím ťa. " zakričala keď sa za ňou zatvárali železné dvere, všetci vedci ktorí tam boli len pokrútili hlavou nad správaným generála a ľutovali ich šéfku, bez ktorej by SDM5212 - Stroj do minulosti číslo pokusu 52. poradové číslo 12. vôbec neexistoval a teraz už ani nebude, všetko je preč ... ona je preč. No keď ich generál okríkol prečo všetci len tak stoja, vrátili sa do práce .... ale nastal problém nevedeli čo majú robiť, všetky papiere zhoreli teda všetky kópie, origináli mala Sakura doma kde ich študovala a premeriavala nedostatky.
" Generál, vaša dcéra ... teda slečna Zavaki Haruno .... iba ona má všetko o tomto stroji a aj o jeho funkciách, momentálne nezmôžeme nič. "
" Ako to myslíš Yuoro ? "
" No slečna Sakura má doma origináli ... všetky tie papiere ktoré zhoreli boli iba kópie .. to ste nevedeli ? "
" Tak to teda nevedel, ako je to možné, nikdy som si to nevšimol .... to nevadí, keď pôjdem domou zoberiem tie papiere a budete pracovať ďalej. "
" Dobre. "
" Naozaj všetko zhorelo ?"
" Áno, úplne všetko."
" A nedá sa ten stroj spojazdniť aj bez nich veď aspoň ako ho spustiť ste si museli zapamätať."
" Prepáčte generál ale nie SDM5212 ešte nieje úplne hotový, bol by ... keby tu bola. "
" Mám taký pocit že jej zavolám. " rozmýšľal na hlas a vyťukával číslo do mobilu
" A teraz si myslí že mu dvihne ? " ozvalo sa niekde zozadu, generál si priložil mobil k uchu ale ozval sa mu iba obsadzovací tón, takto to skúšal ešte pár krát a potom to vzdal.
" Fajn tak .... zatiaľ rozmýšľajte a spomeňte si na hocičo o tom ako túto pekelnú mašinu spojazdniť." rozkázal a vybral sa preč. O hodinu už vchádzal autom na príjazdovú cestu ich domu. Všade v dome bola tma. Predpokladal že bude niekde schúlená na posteli vo svojej izbe, preto pomaly a potichu otvoril dvere, vyzul sa vyzliekol si bundu a pomaly pokračoval cez predsieň až ku schodom, potichu po nich vyšiel a chystal sa do jej izby. Plánoval bojovú akciu ala vpadne do izby zapáli svetlo schytí ju za vlasy a vymámi z nej kde sú papiere a tak to aj urobil akurát že keď vpadol do izby a zažal svetlo, nebolo koho schmatnúť za vlasy. Nebola tam. Nie len ona, nebolo tam nič. Jej izba plná samých plyšákov a iných dievčenských blbostí vyzerala teraz ako normálna hosťovská izba, akokeby ... ani nikdy neexistovala a nebola jeho dcérou. Zhrozil sa. Zbehol dolu a pobehoval po dome ako zmyslov zbavený
až kým sa nedostal do kuchyne. Na stole ležal list. Otvoril ho a začal čítať.
" Ako keby som nikdy neexistovala pamätáš, nikdy a nikdy ma už ani neuvidíš. Ako keby som nikdy nebola tvojou dcérou. A nebehaj po dome ako splašený ... už dávno niesom v tomto meste ani už len v tejto krajine, takže Zbohom. " dočítal list a ostal stáť na mieste ako privarený
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama