I Love You ... 1

1. června 2010 v 17:21 | Lady Aďa |  I Love You ...
1. Koniec začiatku



" Hej baby, chcete vedieť news o nováčikovi ? "
" Aké ?"
" To vás porazí. "
" Ale no tak Yuriko nenapínaj a kecaj, čo o ňom vieš ? "
" No takže, túto sobotu majú mať koncert Black Dragons ... ."
" Hai,hai moc sa na nich teším, chcem ich konečne vidieť naživo. " vykríklo jedno z dievčat
" Sarah, keď ma budeš takto prerušovať, nepoviem vám to vôbec. " zaťalo sa čiernovlasé mladé dievča a na svoje spolužiačky hodilo pár grimás
" Fajn už som ticho. "
" No; ako som hovorila Black Dragons tu budú mať koncert a predstavte si že náš Sasuke je mladší brat zakladateľa a hlavného speváka skupiny. " zaškerila sa a sledovala tváre a pohľady kamarátok ...
" To fakt? baby čo keby sme si od Sasukeho vypýtali lístky, určite musí mať nijaké pre kamošov."
" A keďže on žiadnych nemá, lístky by mali byť voľné."
" Yuriko, Sarah šibe vám ? Sasuke nieje typ čo by niekomu niečo len tak dal. "
" A kto hovorí že len tak." zasmiala sa Yuriko a vybrala sa smer Sasukeho lavica ......
" Ehm ... ahoj Sasuke."
" Hm ... "
" No vieš, dopočula som a že máš bráchu v skupine Black Dragons, a len som sa chcela spýtať, či by si nám nemohol zohnať nijaké lístky. Za .. za výmenu."
" Dáš mi potom pokoj ? " spýtal sa, ani nepozrel Yuriko do tváre, na ktorej bolo teraz prekvapenie spojené so sklamaným
" No .... dobre." vykoktala zo seba nakoniec, Sasuke sa zohol ku taške a zo zadnej priehradky vybral 6 lístkov
" Zbohom. " povedal a ďalej sa venoval predošlej činnosti čo bolo pozeranie do blba teda cez okno. Yuriko sa sklamaná doplazila ku dievčatám a porozdávala lístky, celý zvyšok vyučovania rozmýšľala na tým ako ju mohol niekto odmietnuť. A k tomu ako ju mohol odmietnuť Sasuke uchiha.

...

" Sasuke, Sasuke si doma ? "
" Som hore Itachi. "
Chlapec o niečo starí od Sasukeho s čiernymi dlhými vlasmi zviazanými do copu sa vydal za hlasom svojho brata.
" Ach tu si, veď ako inak,..." okomentoval Itachi Sasukeho polohu
" to si nemôžeš nájsť nijakých kamošov ? furt sedíš len doma."
" Ita ja nesedím doma. Toto nieje môj domov. Je to len dočasné obydlie, veď v nedeľu ráno odchádzame. "
" Ja viem Sasuke ani mne sa to sťahovanie veľmi nepáči ale čo mám robiť keď máme turné po celom Japonsku a 2 koncerty v Amerike ?" zatváril sa smutne
" Čo ? v Amerike ? to si mi kedy chcel povedať ?"
" Ja .... Sasuke , prepáč .... "
" Itachi choď preč. "
Starší Uchiha sa teda pobral von so Sasukeho izby a zavrel za sebou dvere. Pomaly schádzal dolu schodmi a rozmýšľal že to asi nebol dobrý nápad, brať Sasukeho zo sebou ale keď on ho potreboval mať blízko pri sebe lebo .... Itachi potriasol hlavou aby vykopol z hlavy všetky doterajšie myšlienky. Zamieril do kuchyne, spravil si rýchlu večeru a pobral sa do sprchy. Pol hodiny na seba nechal kvapkať teplé kvapky vody až konečne otočil kohútikom a zabalil sa do osušky. Zobral si všetko svoje oblečenie a chystal sa otvoriť dvere. Kým sa stihol priblížiť ku kľučke vo dverách stál Sasuke, mal na sebe len trenky a v ruke držal uterák. Itachimu naskočili na chrbte zimomriavky a tak sa čo najrýchlejšie vytrepal s kúpelky. Než zatvoril dvere na svojej izbe počul poriadne tresnutie. Došlo mu že to Sasuke chytil amok a vybíjal si ho na dverách od kúpelky. ... Veci odhodil na stoličku a hodil sa na posteľ. Počul ako Sasuke vypol sprchu a zatvoril dvere. Nech sa snažil jak chcel, nie a nie zaspať. Musel myslieť na svojho *malého* brata a rodinu. Nechcel na to myslieť a tak stále keď sa mu v hlave objavili obrazy jeho mami a otca, prudko sa zdvihol a chvíľu len tak sedel. Keď si konečne pripustil že dnes asi spať nebude rozmýšľal nad tým, prečo ... prečo si nájomný vrah musel pomýliť dom a prečo si ho pomýlil práve s tým ich. Stále mal pred očami tú odpornú farbu - farbu krvi. Celý dej sa mu v hlave opakoval znova a znova .....

" Itachi ... , Itachi no poď už. Snaď tu nechceš nocovať, máme preca žúrku. Haló chlape zmaturovali sme a k tomu nám Hidan vybavil to vystúpenie v Clouse(bar). "
" Čo ? kde ?. "
" No fakt nepochopím ako je možné že on vždy všetko vybaví, mať tak jeho známosti."
" Máš pravdu, už mi s tej školy asi fakt švihá."
" Tak sa rýchlo skompletizuj." zaškeril sa dlhovlasí blondiak a trepol Itachiho po pleci
" Jasné, a kedy že začína ta žúrka ? "
" O pol 9, čo povieš nato že by sme išli rovno odtiaľ do reštiky, vieš aby sme sa neožrali na prázdni žalúdok." zasmial sa
" Sorry brácho ale ja ešte pôjdem oznámiť mame a fotrovi nech ma nečakajú a počítajú s tým že prídem * trochu * v podnapito stave. "
" Jaj vidíš to ma nenapadlo, no oka a čo ten tvoj podarený braško ? "
" Sasuke ? "
" No, on je vlastne v ktorom ? "
" Je deviatak na základke. "
" Aha .... no tha nič potom, len mi napadlo či by s nami nešiel oslavovať ale asi nato ešte nemá chlapec. " zaškeril sa
" On si ešte počká."
" No, môj foter mi dovolil chlastať na verejnosti až od druháku. "
" Vlastne, otec by nemal nič proti tomu aby Sasuke začal piť aj hneď teraz, to ja mu to zakazujem."
" A on ako poslušný braček poslúchne, asi potrebuje prevýchovu ... je ako baba."
" No nieje mu to príliš po vôli, ale ja to robím len pre jeho dobro."
" Ale no tak Ita, pusť chudáka chlapca s vodítka, bol už vôbec pod sukňou ? no alebo pod trenkami v našom prípade. "
" Hm .... Dei nerozoberaj to tu. "
" Jaj zabudol som že to tu nikto nevie. Neuverím že nikto zo školy ešte nebol na náš koncert, síce ich nebolo veľa ale zato mali celkom úspech. "
" Tak tomu začni veriť, a nehovor o našom živote na verejnosti kým na to buď nebude dôvod alebo to nerozšíri niekto iný."
" Myslíš akože novinári ? nerob si srandu. "
" Prečo, myslíš že sa to nedá ?"
" Ako nemyslel som to tak ale že nie v najbližšej dobe ... asi."
" no dobre, tak ja bežím stretneme sa pre Rockom (klub) o štvrť deväť jasan ?" hovoril keď už vychádzal s triedy kde boli doteraz uveznení kecami svojho teraz už bývalého triedneho
" Oka, Yane." zavrieskol za ním Deidara keď ho už ani nevidel a vrátil sa ku obzeraniu diplomu
..............
" Do riti, keď nestihnem pol 3 bus tak som došiel. " hovoril si popri tom čo bežal. O 5 minút konečne dobehol na stanicu kde ho už *čakal* autobus. Stihol ho len tak, tak. Celú cestu mal zapnutú MP3 a nič nevnímal. Počúval svoje pesničky a rozmýšľal nad detailami, čo tam dorobiť ... a skoro zabudol vystúpiť na svojej zastávke. Keď sa už vodič chystal zatvoriť dvere vybehol von až sa skoro zabil a trepol si ruku do stĺpa.
" Kurva .... jau. " skuvíňal za chôdze
Keď sa pred ním konečne zjavila ich ulica vydýchol si a znovu sa rozbehol. Na konci onej ulice stála vila s obrovskou drevenou bránou a na nej znak Uchiha rodiny. Keď tam Ita dobehol prvé čo si všimol bol nôž zapichnutý do stredu znaku na bráne.
" Som zvedavý žeči sa k tomu niekto prizná, ach ... a ja to zas budem opravovať .... kurňa." zanadával a bez akéhokoľvek podozrenia nôž vytiahol a prešiel cez bránu. Na dvore ho hodil do suda na odpadky a vydal sa cez maxi dlhú záhradu k domu. Prešiel okolo Kyroua ktorý ho vítal vrtením chvosta a poskakovaním. Potom sa rozbehol smerom k domu a začal štekať ... Itachi nechápal a zadívam sa na Kyroua neveriacky. Keď ho chvíľu pozoroval všimol si že kríva na pravú, prednú nohu.
" Kyroui, k nohe. " zakričal no pes sa nehol z miesta len štekal a poskakoval smerom k domu, tak sa Ita rozbehol za ním až ho chytil a ako sa zdalo proti jeho vôli ho prevrátil na chrbát a neveriacky pozeral na jeho labu. Mal v nej totiž zapichnutú malú čepeľ, vyzerala ako hrot z noža, rana veľmi nekrvácala ale bolo to vážne lebo sa tam už dostala infekcia. Itachi zobral psa do náručia a cestou mu hovoril ukľudňujúce slová lebo ani za nič nechcel prestať brechať. Keď sním konečne došiel až k domu zostal prekvapený, dvere boli vykopnuté. Nohou ich otvoril, vošiel dnu a psa položil na koberec v predsieni. Pozrel sa smer obývačka a skoro ho porazilo. Všetko bolo hore nohami. Keď sa odvážil vojsť dnu a porozhliadnuť sa počul tiché vzlyky z poschodia. Tak sa tam vybral. Zvuky vychádzali, zdalo sa že zo spálne. Itachi si po ceste zobral vázu, pre prípad že by to mohol byť ten kto urobil ten bordel dole. Priblížil sa ku dverám ako poliš z CSI: Miami a prudko ich otvoril. Z jeho odvahy a sebavedomia nezostalo nič. Pustil vázu a sám sa zosunul na zem (kľačal). Pred ním bola manželská posteľ na ktorej ležali jeho mama, otec a Sasuke. Posteľ bola namiesto svetlo modrej, celá červená. Itachimu stekali po lícach potoky a neskôr vodopády sĺz. Asi po 10 minútach ho vyrušil hlas...
" Nee-chan ..... nee-chan ..... Itachi." až vtedy Itachi zdvihol hlavu a znova sa pozrel na tú hrôzu ... no teraz sa mu oči rozžiarili ...
" Sasuke .... Sasuke. " rýchlo sa zdvihol a zobral Sasukeho z postele, tiež mal červené oči a rýchlo dýchal.
" Pokoj braček..... všetko bude v pohode. "
" Iie nebude, mama a ocko sú mŕtvi. " povedal a zas sa rozplakal
" Poď ideme von. "
" Som rád že si tu Ita. "
" Aj ja som rád že ťa mám a že si živý a zdravý. " trochu sa naňho usmial a spolu odišli z izby ktorej dvere neplánovali otvoriť. Hneď nato ako sa Itachimu podarilo Sasukeho ukľudniť zavolal políciu . .... O 2 dni bol pohreb, prišlo tam nekonečno ľudí, lebo Uchiha rodina bola známa a uznávaná. Itachi aj Sasuke celý pohreb preplakali a pohľad na ich otca a matku v rakve im navždy ostal v pamäti.

Itachi prudko otvoril oči a zase sa ocitol v prítomnosti, teplé paprsky slka sa tlačili do izby cez zatiahnuté žalúzie a hodiny ukazovali pol 7.
" Neznášam túto nočnú moru ..." odfrkol si a postavil sa, pustil do izby dobiedzajúce slnko a začal sa obliekať. Keď mal na sebe len nohavice (a trenky xD) počul krik ..... Sasukeho krik ......


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama